Uhorky

Hubové choroby

Zahnívanie šalátu spôsobuje viacero patogénov. Prejavuje sa mäknutím, neskôr zahnívaním koreňového krčka a žltnutím a následne vädnutím vonkajších listov. Pri vlhkom počasí hnijú a pri suchom usychajú. Huby Sclerotina sclerotiorum a S. minor spôsobujú tvorbu bieleho vatovitého mycélia. Pri napadnutí hubou Botrytis cinerea sa tvorí typické sivé sporulujúce mycélium. V podmienkach s vyššou vzdušnou vlhkosťou sa na šaláte vyskytuje
pleseň šalátová (Bremia lactucae). Prejavuje sa tvorbou svetlozelených až žltozelených škvŕn rôznej veľkosti, ktoré neskôr nekrotizujú, zasychajú a napadnuté listy opadávajú. Preventívna
ochrana spočíva v pestovaní odolných odrôd, v dezinfekcii substrátu pri rýchlenom šaláte, dôslednej likvidácii pozberových zvyškov, hlbokej orbe a v morení osiva.

Najzávažnejším ochorením špenátu je pleseň špenátová (Perenospora spinaciae).
Prejavuje sa tvorbou žltých rozptýlených škvŕn na vrchnej strane listov a sivofialovým povlakom zo spodnej strany. Aj slabo napadnuté rastliny sú horkasté a nekonzumovateľné.

Hlavným zdrojom infekcie sú pozberové zbytky a infikované osivo.

Preventívna ochrana
spočíva v dodržiavaní osevných postupov, neprehnojovaní dusíkom, redšie výsevy a v morení osiva. V menšom rozsahu listy špenátu napáda antraknóza špenátu (Cladosporium variabile
f.sp. spinaciae), ktorá spôsobuje drobné, lemované, mierne prepadnuté škvrny. Hlavným zdrojom šírenia je infikované osivo.

Škvrnitosť listov tzv. cerkospóru repy u mangoldu spôsobuje Cercospora beticola.

Prejavuje sa tvorbou asi 2 až 3 mm veľkých škvŕn so svetlým stredom a výrazným tmavším (červenohnedým až fialovým) lemom. Pri silnom napadnutí dochádza až k usychaniu najstarších listov. Porast mangoldu môže byť napadnutý aj múčnatkou repy (Erysiphe betae), ktorá v druhej polovici vegetácie spôsobuje múčnaté povlaky na vrchnej strane listov.

Pomerne častým ochorením u čakanky je múčnatka čakanky, ktorej pôvodcom je huba Erysiphe cichoracearum. Prejavuje sa bielym múčnatým povlakom na všetkých nadzemných častiach predovšetkým v druhej polovici vegetácie. Napadnuté listy postupne žltnú, hnednú a zasychajú. Hniloby u čakanky na rýchlenie pukov spôsobuje viacero pôvodcov. Tzv. sivú hnilobu spôsobuje Botryotinia fuckeliana (anamorfa Botrytis cinerea); biele vatovité mycelium Sclerotinia sclerotiorum a suchú hnilobu listov Phytophtora craptogea.

Porasty valeriánky napáda múčnatka (Erysiphe communis), ktorá sa prejavuje múčnatými povlakmi na povrchu listov. Rastliny zaostávajú Ďalej ju napáda pleseň valeriánkovitá (Perenospora valeranellae), pleseň sivá (Sclerotinia sclerotiorum) a fómová hniloba (Phoma valerianellae). Pri pestovaní v zakrytých priestoroch vhodným opatrením je dezinfekcia pôdy, morenie osiva, dostatočné vetranie, nepestovať valeriánku po sebe
minimálne 2 roky.

Koreňový systém kapusty pekinskej a čínskej podobne ako aj ostatných druhov zeleniny z čeľade Brassicaceae môže byť napadnutý nádorovitosťou kapustovitých. Pôvodcom ochorenia je Plasmodiophora brassicae Wor., ktorá spôsobuje tvorbu nádorov na koreňoch rastlín, čo sa prejavuje spomalením rastu, žltnutím listov a dočasným, neskôr trvalým vädnutím rastlín.

Ochrana spočíva v zvyšovaním pH pôdy na 6,5 až 7, dodržiavanie osevných postupov. Na infikovaných pôdach pestovať plodiny len z predpestovaných priesad. Ďalším závažným ochorením pekinskej a čínskej kapusty je alternáriová škvrnitosť (Alternaria
brassicae Berk.). Na listových čepeliach sa vytvárajú koncentrické sivohnedé až hnedofialové škvrny s priemerom často väčším ako 1 cm, ktoré sa postupne zväčšujú a splývajú. Primárnym zdrojom infekcie je osivo, menej napadnuté rastlinné zbytky v pôde a porasty ozimnej repky. Počas vegetácie sa ochorenie šíri pomocou konídií, ktoré sú roznášané vetrom hlavne pri vysokej vzdušnej vlhkosti a teplote okolo 25 °C.

Fómovú hnilobu u pekinskej kapusty spôsobuje huba Leptosphaeria maculans (anamorfa Phoma lingam), ktorá je jedným z pôvodcov padania klíčiacich rastlín, prejavujúca sa sivohnedými škvrnami na klíčnych listoch, stonkách, koreňových krčkoch a na koreňoch. Pri silnejšom napadnutí rastliny odumierajú. Na starších listoch sa tvoria vpadnuté škvrny s tmavým okrajom, na povrchu s veľmi drobnými čiernymi plodničkami (pyknidami).

Najzávažnejším hubovým ochorením zeleru stopkového a listového je septorióza zeleru, spôsobuje ju huba Septoria apiicola.

Prejavuje sa prevažne za daždivého počasia tvorbou drobných (1 až 3 mm) svetlohnedých škvŕn so žltým okrajom. V posledných rokoch väčšie škody na porastoch petržlenu spôsobuje septóriová škvrnitosť listov petržlenu. Pôvodcom je huba Septoria petroselini, ktorá na listoch a stopkách petržlenu spôsobuje sivohnedé ohraničené škvrny. Šíri sa za chladnejšieho a vlhkejšieho počasia. Naopak v období suchého a teplého leta porasty petržlenu môžu byť napadnuté múčnatkou, ktorej pôvodcom je huba Erysiphe heracle. Napadnuté vrchné strany listových čepelí sú pokryté bielym múčnatým povlakom, Sú krehké a strácajú turgor.